Schovať sa do svojho futrálu!

Pražské centrum experimentálneho divadla Roxy/Nod rozšírilo svoje scénické priestory o ďalší. Hlavnú scénu doplnilo tzv. Nod Nudle, čo je pôvodne nedivadelný priestor, ktorý nájdete skôr náhodou, takpovediac za rohom. Na prvý pohľad miestnosť pripomína technický sklad alebo garáž, rozhodne z chladnej a tmavej „nudle“ nesála príjemná atmosféra pre tvorivú činnosť. O to zaujímavejšie je, ako málo stačí priestor zdivadelniť.

Ako prvej sa to podarilo režisérke Dane Račkovej a jej inscenácii monodrámy dramatika Pavla Cmírala Ekvipáž. Absolventka réžie KALD vytvorila spolu so scénografkou Terezou Sléhovou a herečkou Petrou Majerčíkovou silný inscenačný tým. Ekvipáž spracováva vo forme komornej a veľmi osobitej spovede nádejnej a nadanej huslistky Elizabety Kleinovej vlastne dosť schematický model. Líza z malej dediny na východnom Slovensku odchádza študovať hru na husliach na pražské konzervatórium, kde síce na sebe pracuje, ale svoj talent neuplatní lepšie ako v pozícii druhých huslí v symfonickom orchestri. Osamelosť v cudzom meste, nenaplnené umelecké a osobné túžby ju privedú naspäť do rodného mesta – tam, kam sa už nikdy vrátiť nechcela a nemala. Jej cesta sa zavŕši rýchlym sobášom a materstvom a z koncertnej sály presídli do obyčajnej krčmy. Iste nejde o výnimočný príbeh, text však zaujme formou a dramatickým jazykom, s ktorými autor pracuje. Elizabetin monológ sa strieda s autenticky vystrihnutými dialógmi s matkou, spolužiačkami či partnerom Žolíkom. Akoby sa prelínali dve roviny – reálny prehľad jej životnej púte s naivnou a snovou predstavou o tom, ako to mohlo byť. Autor dokázal citlivo zobraziť ženský myšlienkový svet, ale bez zbytočných rodových klišé, ťažisková je naozaj téma jedinca v umení, onen ženský element je len pridanou hodnotou.

Dana Račková text výrazne upravila, zamerala sa len na jeho hlavnú líniu, na cyklickú cestu Lízy, ktorá začína jej odchodom z domova a končí jej rezignovaným návratom. Lízu vykresľuje ako hrdinku, ktorej osobnosť sa postupne vyvíja a kreuje podľa momentálnej situácie a životných okolností, či vplyvu okolia. Račková zdôraznila česko-slovenský kontext, ktorý je z predlohy síce evidentný, ale nijak aktívny. Využila slovenský pôvod protagonistky Majerčíkovej a konkrétne retrospektívne pasáže textu previedla do slovenčiny. Text a inscenácia nabrala na dôveryhodnejšej hrubozrnosti. Slovenčina sa strieda s češtinou prirodzene, úplne samozrejme herečka prechádza z jedného jazyka do druhého, pričom výpoveď nestráca na hĺbke či hodnote. Pozitívum prinieslo i spojenie so študentkou scénografie KALD, Terezou Sléhovou, ktorá sa s neforemným priestorom Nudle vysporiadala invenčne: gros scény tvorí puzdro na husle, ktoré sa postupne zväčšuje až do nadmerných rozmerov natoľko, že sa doň herečka sama zatvorí. Výtvarníčke sa podarilo vystihnúť metaforu života v umení, futrál spočiatku supluje kabelku, z ktorej vypadne hrebeň či vreckovky, postupne prerastie do internátnej izby až v závere si Líza pritiahne ako obrovské bremeno, ktoré neustále ťahá za sebou a napokon ju doslova pohltí. Sléhová stavia na precíznej práci s detailom, zachádza do drobností, je schopná vtesnať a sprítomniť kúpeľňu či spálňu do asymetrického tvaru puzdra a pritom je evidentný výtvarníčkin mimoriadny vzťah k materiálu ako prostriedku umeleckej výpovede. Okrem toho využila scénografka s režisérkou i holé biele steny škatuľovej scény a v jednej z úvodných častí – reminiscencie na rodinu a detstvo – premietnu na stenu starú rodinnú dobovú fotografiu. Nejde o to, aby dokonale časovo a geograficky zodpovedala slovenskému vidieku, skôr ide o prostriedok interpretácie textu. Nedokonalý obraz projekcie slúži na akési pohrávanie sa s Lízinými spomienkami na minulosť. Fotografiu herečka postupne dopĺňa o charakteristické prvky priamo na stenu, buduje a prezentuje svojský pohľad na minulosť.

Solídnu dramaturgickú úpravu a originálne výtvarné riešenie vyznieva až vďaka hereckej interpretácii Petry Majerčíkovej. Herečka kolíše na hrane bojácneho odstupu a štylizovanej grotesky. Keď prehovára k publiku nechce na seba pútať zbytočnú pozornosť, deje sa to len tak mimochodom, pri scénach zo štúdií či rodinných spomienok však preukazuje široký register komických polôh. Majerčíková je maximálne tvárna, dokáže vyhrotiť konkrétnu situáciu podľa daného emocionálneho náboja, ale bez hyperboly, ktorá nesvedčí už hraciemu priestoru. Obzvlášť zaujímavý je jej prístup k postave ako tragikomickej karikatúre, nezdráha predvádzať doslova trápnosť pri nástupe na konzervatórium, ktorou zvýrazňuje až folklórom naplnenými pohybmi inakosť sveta, z ktorého prišla. Zaujímavý je Majerčíkovej permanentný výraz akejsi naliehavosti, akýsi fixný kŕč v tvári, ktorý ju sprevádza počas celého predstavenie, no súčasne nijak neobťažuje. Zodpovedá Lízinmu pocitu priemernosti, druhých huslí, ozubeného kolieska, o ktorom neustále rozpráva a s ktorým sa nevie vyrovnať.

Inscenácia Ekvipáž rozhodne nepatrí medzi tzv. ženské či dokonca feministické divadlo, inscenátorkám nejde o prezentáciu rodovej diskriminácie a jej následkov, ukazujú len akýsi modelový príbeh, ktorý skonkrétnia, pričom ale neeliminujú jeho obecnosť. Študentky a absolventka KALD však netradične pracujú s pôvodným dramatickým textom, ktorý vnímajú ako jednu zo scénických zložiek a začleňujú ju do originálneho kompaktného celku s výrazným hereckým a vizuálnym zástupom. Ekvipáž tak vlastne potvrdzuje, že autorský prístup k divadelnému dielu sa nemusí vždy vymedziť voči dramatickej predlohe, ale môže ju uchopiť ako jeden z interpretačných kľúčov.

Divadlo Roxy/Nod Nudle

Pavel Cmíral: Ekvipáž

Scénář, režie: Dana Račková, scénografie: Tereza Sléhová, hraje: Petra Majerčíková, hudba: Eliška Svobodová

Premiéra: 11. dubna 2012.

Eva Kyselová, 20. 5. 2012

Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.