Tohtoročný festival Mateřinka v Liberci zahájilo Divadlo DRAK z Hradce Králové predstavením Šípková Růženka. Už pri príchode do sály nás, ako dominanta scény, vítal model zámku, ktorý obsiahol skoro celé javisko.
píše Karol Filo
Po stranách proscénia sa usadili dvaja hudobníci, ktorí celé predstavenie sprevádzali hudobnými motívmi, ale aj ruchmi či zvukmi pohybu postáv a tým dodávali bábkam filmovú grotesknosť a dynamiku, čím sa ľahko ponášali na pracovníkov v štúdiu so špeciálnymi efektmi.
Už prvými obrazmi tvorcovia stanovili pravidlá hry, ktoré dlhú dobu držali. Vizuálne aj zvukové efekty, dynamika a latentná temnosť. Zlá sudička prichádza k zámku, kde chce zoslať kliatbu na nevinné batoľa. Dramatická situácia, v ktorej sa sudička nachádza, bola vyťažená do najkrajnejšej možnosti. Jej snaha a neúspechy prinášali výrazný humor a diváka si tak získavala na svoju stranu. Práve voľba stanoviť zlú sudičku ako hlavnú hrdinku príbehu, by mohla priniesť novú interpretáciu známej rozprávky (aj keď zrejme podobnú ako vo filme Zloba). Inscenácia však zostala akoby nerozhodnutá v tom, cez ktorú postavu príbeh čítame. Po skutočne humornej a precízne prepracovanej scéne, nasledoval dej v zámku, ktorý strácal na sile aj humore. Vzťah kráľa s kráľovnou pripomínal stereotypne vnímanú domácnosť, kde muž posiela otravnú ženu kade ľahšie a následne sa malicherne doťahujú, kto komu čo vyhodí z kráľovskej kabelky. Štyria komickí rytieri sa snažili presekať tŕňovým údolím a tak sa dostať k princeznej, ale potom to vzdali. Nakoniec princuznú zbavil kliatby namyslený mladík, ktorý šiel náhodou okolo. Inscenácia končila opäť prehovorom zlej sudičky, ktorej plán nevyšiel, ale ona sľubuje, že sa vráti. Táto filmová parafráza pôsobí tak nejak nijako a preto je aj celá inscenácia bez poriadnej bodky a pôsobí, že nemá jasne stanovú interpretáciu.
Zlá sudička už po kliatbe do deja nezasahuje, nápady s marionetami aj zámkom tvorcovia v prvých dvadsiatich minútach vyťažili. Filmová projekcia spiacich obyvateľov zámku a Šípkovej Růženky, ktorú na záver pobozká princ, je akoby z iného žánru.
Latka inscenácie bola v prvej polovici nastavená vysoko. Rád by som preto vnímal záverečné slová zlej sudičky ako veštbu nad budúcnosťou inscenácie, ale aj s nevysloveným dodatkom: Vrátím se. A silnejší.
volžila:
Adéla Vondráková, 16. 6. 2021
Zdeněk Lepšík (6. 12. 1924)
Jiří Bláha (7. 12. 1939)
Lenka Kotmelová (16. 12. 1959)
Provozovatelem těchto stránek je Sdružení pro vydávání časopisu Loutkář, Celetná 595/17 Praha, IČ: 67363741. Obsah těchto stránek je předmětem práva autorského a bez svolení provozovatele stránek jej nelze dále šířit. Provozovatel neodpovídá za obsah stránek třetích osob, na které na svých stránkách odkazuje. Vstup do administrace zde.
Twitter
RSS